Články z našej anglickej školy

Anglické časy - Jednoduché Časy

Angličtina má prepracovaný systém časov, ktorých je dvanásť a sú to: jednoduchý prítomný čas, priebehový prítomný čas, jednoduchý predprítomný čas, predprítomný priebehový čas, jednoduchý minulý čas, minulý priebehový čas, jednoduchý predminulý čas, predminulý priebehový čas, jednoduchý budúci čas, budúci priebehový čas, jednoduchý dokonavý budúci čas, priebehový dokonavý budúci čas.

Mnohým ľuďom sa zdá byť zložité rozhodnúť, ktorý čas majú použiť. V skutočnosti je to veľmi jednoduché ak si rozhodnutie rozdelíte do dvoch častí. Po prvé sa musíte rozhodnúť o čom budete hovoriť. Rozprávate príbeh o minulosti, hovoríte o veciach v súčasnosti, alebo predpovedáte do budúcnosti? Po druhé musíte vybrať správny slovesný vid času. Mal by to byť jednoduchý čas, priebehový čas, jeden z „pred-časov“ alebo priebehový „pred-časov“? Ako skoro celá anglická gramatika tieto rozličné časy existujú na vyjadrenie rôznych významov. V tomto článku sa budeme venovať jednoduchým časom a v budúcich článkoch sa pozrieme na ostatné druhy časov.

Jednoduché časy:

jednoduchý prítomný čas, jednoduchý minulý čas a jednoduchý budúci čas sú najčastejšie používané časy v angličtine. Používajú sa na vyjadrenie celých dejov a stavov (pre viac informácii o stavoch pozri nižšie) a ak nie je nutné použiť iný vetný typ. Jednoduchý prítomný čas je jednoducho podmet, za ním nasleduje sloveso a potom predmet ak nejaký je. Napríklad vo vete „I love you“ (Ľúbim ťa) je podmetom „I“, slovesom „love“ a predmetom „you“ . V záporoch a otázkach sa používajú pomocné slovesá do a don´t napríklad „ I don´t love you“ (Neľúbim ťa) alebo „Do you love me?“ (Ľúbiš ma?) V jednoduchom minulom čase sú slovesá do a don´t nahrádzané tvarmi did a didn´t a v kladných vetách má sloveso príponu „ed“ (hoci nepravidelné slovesá sú výnimkou), ako vo vete „I played football yesterday“ (Včera som hral futbal). Budúci jednoduchý čas je tvorený pomocou pomocných slovies will a won´t.

Stavové slovesá:

V angličtine sú niektoré slovesá považované za stavové (ostatné sa nazývajú dynamické alebo činné slovesá). Tieto slovesá nemajú priebehové časy. Dve najdôležitejšie sú „to be“ (byť) a „to have“ (mať). Slovesá vzťahujúce sa na vnímanie sú často stavové slovesá ako „see“ (vidieť), „look“ (vyzerať), ale nie „watch/look at“ (pozerať sa).To isté platí pre sloveso „hear“ (počuť) a „sound“ (znieť) ale nie pre „listen to“ (počúvať). Slovesá ako „ smell“ alebo „taste“ sú dynamické slovesá ak majú význam aktívne vybranej činnosti (význam ovoňať a ochutnať), ale stávajú sa stavovými slovesami ak majú iné významy. Slovesá opisujúce duševný proces sú často stavové slovesá ak znamenajú „to have an opinion/plan“ (mať názor/ plán) ako „like“ (mať rád), „hate“(neznášať), „love“ (ľúbiť), „want“ (chcieť), „believe“ (veriť), „understand“ (rozumieť), „think“ (ak to znamená myslieť si, ale nie ak to znamená rozmýšľať). Či je sloveso stavové alebo činné závisí tak isto od situácie, takže „have“ nie je stavové sloveso ak znamená napríklad „drink“ (piť) vo frázach „I have two cups of coffee every morning“ or „I am having a coffee right now.“

V nasledujúcom článku sa pozrieme na ďalšie slovesné vidy ktoré existujú v angličtine.

Najdi si tu iné články o angličtine.